Ako sa hrať s mojím dieťaťom?

 

Hrať sa s dieťaťom s autizmom znamená priestor pre učenie nových vecí, zručností, aktivít. Ale nesmiete zabúdať, že vždy to musí byť predovšetkým zábava. Hranie sa je tiež samo o sebe dôležitá zručnosť, ktorú potrebujeme mnohé deti s PAS naučiť.

 

 

 

Rady ako na to:

  • Nebuďte pasívny sledovateľ hry Vášho dieťaťa! Zapojte sa, snažte sa, aby hra bola s Vami zábavnejšia, ako sama o sebe.
  • Neseďte za dieťaťom, ale oproti nemu (prípadne vedľa neho).
  • Komentujte hru.
  • Naučte dieťa tolerovať Vašu prítomnosť. Ako prvý krok pri snahe o hru s dieťaťom, je potrebné ukázať, že prítomnosť dospelého je „dobrá vec“. Ak si dieťa rado zoraďuje koníkov vedľa seba, zoraďujte si ich aj vy. Je dôležité, aby ste mali Vaších vlastných koníkov a nebrali koníky, s ktorými sa hrá Vaše dieťa. V tomto kroku nechajte dieťa viesť celú hru.
  • Napodobňujte jeho hru, to, čo s hračkou robí a popri tom skúšajte niečo nové. Ak sa bude dieťa na to hnevať, buďte trpezliví. V tomto kroku, si dieťa postupne zvykne na nové spôsoby ako sa hrať s hračkami inak, ako jeho zabehnutou formou (napr. ak zoraďuje panáčikov, zoraďujte ich a potom ten rad zbúrajte, robte, že sa panáčikovia preskakujú, naháňajú, naskakujú do autíčka atď.).
  • Meňte tón hlasu pri hre, doprevádzajte hru zábavnými zvukmi, vymýšľajte rôzne „efekty“, napr. postavte vežu z kociek, zoberte loptičky a zbúrajte ju spoločne, popri tom urobte zvuk výbuchu a zahrajte, že Vás akoby odhodilo na zem a pod.
  • Zapisujte si to, pričom sa dieťa smeje – to bude motivácia pre ďalšiu hru s Vami.
  • Používajte odmeny, ktoré ma dieťa obľúbené, až kým pre neho nebude odmenou samotná hra.
  • Smejte sa, usmievajte sa, tlieskajte, radostne výskajte, pozerajte sa na dieťa… Deti časom spontánne imitujú aj naše vedľajšie prejavy počas hry (mimika, gestikulácia, pohyby, očný kontakt, zvuky), nielen hru samotnú.
  • Ak sa dieťa hrá rigídne, stereotypne, prerušujte / meňte tieto vzorce správania. Buďte pripravení na to, že sa to dieťaťu nebude páčiť, bude vás chcieť zastaviť. Ignorujte to. Aj v tom je však to „učenie“, že vytrváte a prejdete cez vami stanovenú zmenu v hre, až kým to dieťa neakceptuje. (Tu však treba byť opatrný a nepreháňať to, nerobiť príliš veľa zmien a nie v každej hre.)
  • Zvýšujte počet krokov v hre. Začnite s tým, že dieťa pustí autíčko dole rampou. Postupne k tomu pridajte kroky ako: dieťa pôjde s autom hore rampou, natankuje, pustí auto dole rampou, urobí s autíčkom kruk okolo celej rampy, zoberie ďalšie auto, vráža autá do seba, a pod.
  • Ak je cieľom, aby sa dieťa hralo funkčne s plastelínou, stanovte si malé kroky, ktoré ho budete po jednom postupne učiť. Napr. vyberie si plastelínu, vyvaľká z nej placku valčekom, vykrojí 2 tvary s formičkou. Po tomto formálnom učení môžete s plastelínou zase skúšať spraviť niečo zábavné, čo by dieťa zaujalo, bavilo, napr. vyrobte vlasy pre bábiku, robte hadov, slimákov, snehuliakov, vežičky z plastelínových guličiek, vykrojte zvieratká/autá a hrajte sa s nimi…
  • Pri deťoch, ktoré nemajú takmer žiadne zručnosti v hre (nevedia ako sa s hračkami hrať) začnite s jednoduchými „príčina – následok“ hračkami, u ktorých samé môžu dôjsť k výsledku – napr. vĺčik, guličková/auto dráha, zvukové hračky na stláčanie, hračky so zatĺkaním s kladivom a pod.
  • Zabávajte sa s vaším dieťaťom! J

Referencie:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *