Existuje ABA terapia?

Pridal: | Publikoval na: 22 novembra, 2020

Alebo

Aplikovaná behaviorálna analýza a jej využitie pri práci s deťmi s poruchou autistického spektra alebo inými vývinovými poruchami.

Mgr. Ivana Trellová, BCBA

Aplikovaná behaviorálna analýza vychádza z vednej disciplíny nazvanej behaviorálna analýza, čo znamená, že aplikovaná behaviorálna analýza (ABA) je veda.

Aplikovaná behaviorálna analýza nie je terapia pre deti s poruchou autistického spektra (PAS). Jej využitie je možné vidieť v rôznych odvetviach ako je rehabilitácia, psychológia, prevencia, gerontológia, business a iných. Behaviorálna analýza ako veda o správaní nám napomáha pochopiť čo je správanie, ako funguje a ako je ovplyvňované podnetmi z prostredia. Na základe využitia princípov aplikovanej behaviorálnej analýzy, ktorými sú motivácia niečo urobiť, kontrola stimulu, kedy stimul dáva podnet, že dané správanie bude alebo naopak nebude posilnené, posilnenie, čo znamená, že ak po správaní nasleduje nejaký príjemný podnet správanie sa v budúcnosti zopakuje, trest, kedy podnet nasledujúci po správaní spôsobí to, že sa správanie už v budúcnosti nezopakuje a v neposlednom rade vyhasínanie, kedy správanie, ktoré bolo v minulosti posilnené, už posilnené nebude a časom „vyhasne“.

O využití ABA pri práci s deťmi s PAS sa začalo asi najviac rozprávať po zverejnení experimentálnej štúdie Dr. Ivara Lovaasa v roku 1987. Vo svojej štúdií porovnával skupinu detí, ktoré získali viac ako 40 hodín individuálnej intervencie za týždeň so skupinou detí, ktoré mali 10 hodín intervencie za týždeň. Jeho výsledky podporujú tvrdenie, že intenzívnou intervenciou sa môžu výrazne znížiť symptómy PAS.

 V posledných desaťročiach vznikali rôzne intervencie, alebo programy využívajúce princípy aplikovanej behaviorálnej analýzy:

  • Lovaas-ov program ABA– tiež nazývaní ako „tradičná ABA“ alebo „DTT – discrete trial teaching“. Tento program využíva intenzívne učenie zručností, kde komplexná zručnosť sa rozdelí na malé kroky a každý krok sa učí opakovanými trialmi až dozvládnutia.  
  • Verbálne správanie – v prvom rade sa sústreďuje na komunikáciu, ktorú učí využitím princípov ABA a behaviorálnej teórie jazyka vychádzajúcej z práce B. F. Skinner-a. Cieľom verbálneho správania je funkčné používanie jazyka. Kladie dôraz na párovanie a expresívnu zložku jazyka.  
  • ESDM – Early Start Denver Model, je včasná behaviorálna intervencia pre deti s autizmom vo veku od 12 do 60 mesiacov. Tento program včasnej intervencie integruje vývinovo orientovaný model s overenými učebnými postupmi vychádzajúcimi z aplikovanej behaviorálnej analýzy (ABA).
  • PRT– Pivotálny tréning zručností (z angl. Pivotal Response Training) v minulosti nazývaní Natural Language Paradigm (NLP). Je to behaviorálna intervencia, ktorá využíva princípy ABA a je založená na hre, ktorú iniciuje dieťa. Neučí jednotlivé správania, ale kľúčové oblasti rozvoja dieťaťa.
  • a iné

Dr. Mary Barbery, vo svojom postcast-e s názov „What is the Verbal Behavior Approach in Comparison to ABA?“, v preklade „Čo je prístup Verbálne Správanie v porovnaní s ABA?“ vysvetľovala rozdiel medzi ABA a prístupom VB – verbálne správanie. Ako sama píše „Často sa ma ľudia pýtajú čo je lepšie, ABA alebo VB – verbálne správanie?“. Prirovnáva to k tomu, ako keby sa pýtali čo je lepšie, náboženstvo alebo kresťanstvo? Jednoducho tieto dve veci sa porovnať nedajú. Jedno pokrýva to druhé.

Aplikovaná behaviorálna analýza (ABA) je veda a programy či intervencie, ktoré sú vyššie opísané vrátane verbálneho správania využívajú princípy a techniky aplikovanej behaviorálnej analýzy na učenie komunikácie, hry, sociálnych, akademických a seba-obslužných zručností. To znamená, že porovnávať ABA s akýmkoľvek prístupom, ktorý z ABA vychádza sa nedá. Ale porovnávať DTT (inak nazývané intenzívne učenie) s učením v prirodzenom prostredí alebo DTT s procesom párovania už môžeme. Každá z týchto techník alebo metód je v niečom iná, avšak, každá je vedecky overená ako efektívny prístup využívaní pri edukácií detí s poruchami autistického spektra alebo s inými vývinovými poruchami. Tiež sa často stretávame s poznámkou ABA nie je pre moje dieťa alebo ABA nie je pre deti s Aspergerovým syndrómom. ABA obsahuje celú škálu techník a metód, ktoré tak ako aj ciele, by mali byť individualizované pre každé dieťa. ABA ovplyvňuje naše správanie a učenie, takže je pre každého, ale metóda intenzívneho učenia (DTT) nemusí byť vhodná pre každého. Čiže veľakrát je presnejšie povedať DTT ako metóda učenia nie je pre deti s Aspergerovým syndrómom

Za posledných 13 rokov práce s deťmi s poruchami autistického spektra som pracovala tradičným, Lovaas-ovým prístupom ABA a verbálnym správaním ABA prístupom. Bola to výborná praktická skúsenosť, keďže som si mohla vyskúšať každý prístup pri práci s deťmi a vidieť v čom má každý z nich benefit pre dieťa s autizmom. Práve VB prístup (verbálne správanie) prístup spája DTT – intenzívne učenie spolu s učením v prirodzenom prostredí dieťaťa, hre, pričom kladie väčší dôraz na rozvoj funkčnej komunikácie. Prvotný cieľ tohto prístupu je vytvoriť pre dieťa motivujúce prostredie, kde ma chuť sa učiť. Tento proces sa nazýva párovanie. Začiatok intervencie je sústredený na rozvoj mandov – požiadaviek, keďže učiť deti vyžiadať si čo chcú alebo potrebujú v plnej miere benefituje ich. Zachytávajú sa a vytvárajú situácie, kedy si dieťa žiada predmety, aktivity, ktoré má rado. Vytvárajú sa nové motivátori, z ktorých sa stávajú prvé slová vo forme mandov. Dieťa sa učí v prirodzenom prostredí (NET) pri aktivitách, ktoré sú preň motivujúce. Využívajú sa techniky ako prompty, kedy sa napomáha k správnej odpovedi, tvarovanie, kedy sa dané správanie posilňovaním vytvaruje do požadovanej topografie, alebo reťazenie, kedy sa zložitejšie správanie učí v jednotlivých krokoch. Najdôležitejším princípom je ale posilňovanie pozitívneho správania. Pozitívne správanie je každé správanie, ktoré chceme vidieť aj v budúcnosti.    Intenzívne učenie (DTT – alebo aj ITT) nastupuje po tom, ako si dieťa vytvorí vzťah s dospelým. Počas intenzívneho učenia sa dieťa učí jednotlivé správania (discrete behavior) metódou bezchybného učenia. Metóda bezchybného učenia umožní deťom nerobiť chyby, čím učenie nových zručností je menej náročné a frustrujúce. Dôležitou súčasťou celého procesu je generalizácia naučených zručností a prepojenie DTT metódy s učením v prirodzenom prostredí (NET). Ale nezabudnite: „Učenie má byť hrou!“

Intenzívny behaviorálny program musí byť individuálny pre každé dieťa. Preto ciele sú stanové až po dôkladnom ohodnotení zručností dieťa v oblasti ako sú požiadavky, pomenovanie vecí, receptívneho porozumenie jazyka, hry, sociálnych zručností, echoického správania a iných. Ďalším dôležitým aspektom efektívneho behaviorálneho programu je tréning rodiča, ktorý má možnosť svoje dieťa učiť každú bdelú chvíľu. Intenzita behaviorálnych programov by mala byť medzi 25 – 40 hodín týždenne. Aj z toho dôvodu, sa veľa krát rodič stáva „terapeutom“ pre svoje dieťa. POZOR! Nehovoríme o 25 – 40 hodín práce za stolíkom. Ide o množstvo hodín, kedy dospelý posilňuje akékoľvek pozitívne správanie u svojho dieťaťa, kedy sa učia obúvať si topánky, vyberať veci z umývačky a ukladať ich na správne miesto, prechádzať sa v parku bez utekania, pomenovávať zvieratá v ZOO alebo si požičiavať hračky na ihrisku. Ide o čas, kedy dospelý vytvára situácie na učenie nových zručností, vrátane komunikácie, a zároveň neposkytuje dieťaťu príležitosť pre nefunkčnú či stereotypnú hru.

A ešte na záver. Osobne som sa stretla aj s otázkou či je ABA terapia zlá. V prvom rade, ABA nie je terapia ale veda. Je to niečo čo existuje či sa nám to páči alebo nie. To ako sa my všetci správame, učíme novým zručnostiam vychádza z poznatkov aplikovanej behaviorálnej analýzy. Naše správanie je ovplyvňované a tvarované prostredím. Pochvala od šéfa, zvýši našu pracovnú produktivitu (princíp posilnenia), pokuta za rýchlosť zníži výskyt porušovania predpisov v budúcnosti (trest), sezóna plaviek zvýši našu motiváciu k diéte (motivácia) a podobne. Moja odpoveď vtedy znela: „ Je to ako keby ste povedali, že medicína je zlá. Nie je, iba lekár môže byť neskúsený. To je aj s aplikovanou behaviorálnou analýzou.“

Zdroje:

www.autismspeak.org

www.marybarbera.com

LOVAAS, O. I., 1987. Behavioral treatment and normal educational and intellectual functioning in young autistic children. In: Journal of Consulling and Clinical Psychology. Vol. 55, no. 1, pp. 3-9.

 





Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *