Združenie Srdce Autizmu vzniklo v roku 2018 a má za cieľ podporiť a ochraňovať zdravie detí so zdravotným znevýhodnením (v ďalšom texte ZZ), formou vzdelávania detí a ich rodičov, ako aj poskytovania poradenstva a konzultácií rodinám detí a osôb so ZZ a podporovanie edukačných a liečebných postupov zahŕňajúcich spoluprácu slovenských, ale aj zahraničných odborníkov.

Združenie spolupracuje hlavne s odborne vyškolenými ABA terapeutmi, pod supervíziou certifikovaného behaviorálneho analytika Mgr. Ivany Trellovej, PhD., BCBA (Board Certified Behavior Analyst). Služby, ktoré so spolupracujúcimi subjektami Srdce autizmu poskytuje zahŕňa individuálne sedenia, konzultácie a tiež odborné prednášky pre rodičov a odbornú verejnosť, vďaka ktorým sa zvyšuje povedomie o ABA.

Drahí rodičia, priatelia, všetci známi i neznámi, ktorí ste sa rozhodli venovať  2% z dane  nášmu občianskemu združeniu, dovoľte aby sme vám poďakovali a tiež priblížili účel na aký budú použité.

Dnes som našla tento obrázok, presne taký je AUTIZMUS. Stret dvoch rozdielnych svetov, kde sa jedna strana snaží žiť náš “normálny” život, a ta druhá chápať niečo možno mysľou neuchopiteľné ale srdcom vítané. Je to ako žiť s bytosťou z inej planéty, ktorá je svojou jednoduchosťou a pravidelnosťou diania okolo čarovná. Vcítiť sa do pocitov a potrieb niekoho, kto vám ich nevie presne vyjadriť či pomenovať je náročné, autizmus je každodenný rébus otázok a hľadania odpovedí. Zvykli sme si veci, ktoré nie sú bežné nazývať poruchou, ja by som to pomenovala ako výzvu, výzvu v odhodlanie spojiť a začleniť dieťa s inakosťou do spoločnosti, ktorá funguje v určitých normách, pravidlách, ktoré sa často vymykajú chápaniu detí s PAS. Kto určil, že hlasné spievanie na ihrisku je zakázané, že keď máte chuť behať hore-dole 100krát je to divné, alebo keď vám niekto ako osoba nesadne a ignorujete ho, tak je to neslušné? Koľko vecí nás bežných zväzuje len preto ,čo sa patrí a čo nie. Život s autizmom, napriek tomu, že nie je ľahký ma naučil vidieť krásu v pohybe listov vo vetre, príjemnému pocitu dotyku vody, či piesku, tomu, že emócie máme nato aby sme ich používali a nie zadržiavali a hlavne tomu, že byť iný, akýkoľvek, nie je hanba a vo všetkom sa dá nájsť krása, pokiaľ chceme. Lebo koľko lásky dáme, toľko aj dostaneme, nech je forma akákoľvek.

Pre mňa je autizmus ako rozprávka, život mimo realitu, s malým princom, ktorý hľadá svoje miesto na tejto planéte, potrebuje nato pomoc a veľa lásky. On vám zato otvorí dvere do svojho sveta a ten klasický sa vám už nikdy nebude zdať taký ako predtým.